Realizované akcie pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky -Nové zápisy v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,Cena ministra kultúry SR za umenie za rok 2015.

Minister kultúry Marek Maďarič slávnostne zapísal modrotlač a horehronský viachlasný spev do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis prvkov do národného zoznamu je pritom základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). Škola remesiel ÚĽUV získala zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.

Modrotlač Modrotlač je indigom na modro farbená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou – zmesou, ktorá zamedzuje zafarbeniu látky v mieste vzoru.
Táto technika dekorovania látok sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj modrotlač so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom. V polovici 20. storočia bolo na Slovensku činných viac ako 30 modrotlačiarskych dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia odievali do kroja. S postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch domácností, a v súvislosti so zákazom súkromného podnikania, ich aktivita slabla. V súčasnosti zohráva významnú úlohu v tejto oblasti Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách súčasného dizajnu. Horehronský viachlasný spev  Obce horehronského regiónu sa vyznačujú bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev, ktorý je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi.           Tradícia horehronského viachlasného spevu je spojená s priebojnosťou a vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Hudobnú kultúru Horehronia ovplyvnilo aj náboženské cítenie jeho obyvateľov. Tento jav sa týka predovšetkým tých obcí, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad.      Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev aj identifikačný prvok, prostredníctvom ktorého miestni obyvatelia deklarujú svoju príslušnosť k rodnej obci alebo regiónu.   
Škola remesiel ÚĽUV Pre tradičné rurálne prostredie na Slovensku bolo ešte v polovici 20. storočia príznačné samozásobiteľstvo. Ľudia sa snažili byť sebestační a väčšinu toho, čo potrebovali k živobytiu, saturovali z vlastných zdrojov. Boli zruční v rôznych ručných prácach, výrobných činnostiach alebo remeslách, ktorých výsledkom bola vysoko kvalitná produkcia.
Na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie nadviazalo v roku 1945 Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré malo systém ochrany tradičných technológií, postupov, vzorov a ich dokumentáciu zakotvenú v pracovnej náplni. Jeho pracovníci boli v neustálom kontakte s výrobcami, výrobnými strediskami, viedli zveľaďovacie kurzy. Ich pôsobenie viedlo k oživeniu niektorých, takmer už zanikajúcich, výrob a k uchovávaniu ich pôvodných regionálnych, či lokálnych špecifík.   Na začiatku 90. rokov prešiel ÚĽUV od doškoľovania výrobcov k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob pre širokú verejnosť. Kurzy ponúka v celoslovenskom zábere, prostredníctvom troch regionálnych pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis do tohto zoznamu predstavuje ocenenie mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Prvky jestvujú v súlade s prostredím a historickým ukotvením spoločenstiev a poskytujú im pocit kontinuity a identity. Zároveň podporujú kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť.
Zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku predstavuje uznanie mimoriadnym programom, projektom a aktivitám, ktoré podporujú ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva, sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a pretrvávajú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku je vysokým spoločenským ocenením a zároveň nástrojom na popularizáciu činností, ktoré smerujú ku komplexnej starostlivosti o prvky nehmotného kultúrneho dedičstva. Predstavuje základný stupeň pre výber programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni.

Minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič dnes slávnostne udelil Ceny ministra kultúry SR v oblastiach profesionálneho umenia za rok 2015. Ide o ocenenie, ktoré minister udeľuje jednotlivcom alebo kolektívom ako prejav ohodnotenia výnimočných umeleckých, tvorivých a interpretačných počinov za predchádzajúci kalendárny rok alebo za dlhodobý alebo celoživotný prínos v jednotlivých oblastiach umenia.
Laureátom ceny za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby sa stal básnik, prozaik, autor rozhlasových hier a tvorby pre deti a bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš.  Ocenenie získal „za súbor poviedok Príbehy z prítmia s prihliadnutím na jeho celoživotnú tvorbu, ktorá je mimoriadnym literárnym svedectvom o obetiach komunistického režimu na Slovensku“.
Cenu za výnimočný prínos v oblasti divadla a tanca získalo Divadlo Štúdio tanca „za významný prínos k rozvoju slovenského tanečného umenia vytvorením zázemia pre vznik množstva nových diel pôvodnej autorskej tvorby, ktoré mali výrazný vplyv na vývoj súčasného tanca na Slovensku a za úspešnú propagáciu slovenského tanečného umenia v zahraničí“.

Umelecký súbor Moyzesovo kvarteto dostal cenuza výnimočný prínos v oblasti hudby, konkrétne „za mimoriadny prínos v oblasti komornej hry na Slovensku počas 40-ročnej aktívnej umeleckej činnosti telesa, sústavnú propagáciu slovenskej tvorby, vysokú interpretačnú úroveň a reprezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí“. Cenu za výnimočný prínos v oblasti výtvarného umenia a architektúry udelil minister zberateľovi, mecenášovi a propagátorovi umenia Gerardovi Meulensteenovi„za vznik a dlhoročnú podporu múzea Danubiana, tvorivú angažovanosť pri vízii a realizácii jeho architektonickej dostavby, jedinečný príklad skutočného európanstva a za propagáciu slovenského umenia doma a v zahraničí“. Laureátom ceny za výnimočný prínos v oblasti audiovízie sa stal producent a režisér Ivan Ostrochovský „za hraný debut Koza a za mimoriadny a inovatívny prínos v oblasti filmovej tvorby, originálne filmové spracovanie rôznorodých tém zo života na Slovensku a ich úspešnú prezentáciu v zahraničí“. Cenu za šírenie dobrého mena slovenského umenia v zahraničí si z rúk ministra kultúry prevzal akademický sochár, dizajnér a vysokoškolský pedagóg Štefan Klein „za významný prínos v oblasti dizajnu dopravných prostriedkov a zariadení, najmä za návrh a vývoj „lietajúceho auta“, ktorým zaznamenal celosvetový úspech“. Ocenenie za celoživotný prínos v oblasti umenia získala dramaturgička a scenáristka Jana Liptáková.
V tomto roku prijalo ministerstvo kultúry 65 návrhov na udelenie ceny, ktoré posudzovala hodnotiaca komisia na čele s predsedom Martinom Šmatlákom v zložení: Roman Brat, Ľubomír Feldek, Matúš Jakabčic, Peter Jaroš, Zuzana Komárová, Jozef Lupták, Šárka Ondrišová, Peter Mikuláš, Marián Pauer, Milan Rašla, Svetozár Sprušanský a Stanislav Stankóci. Hodnotiaca komisia má postavenie poradného orgánu ministra kultúry a jej závery majú pre ministra odporúčací charakter. Návrh na udelenie ceny môžu predložiť odborné a umelecké inštitúcie, profesijné občianske združenia, či iné neziskové a verejnoprospešné organizácie s pôsobnosťou v danej oblasti, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy, útvary ministerstva, ako aj poradné orgány ministra.