24. októbra 2013 sa v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky uskutoční slávnostne vyhlásenie prvkov zapísaných do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. K radvanskému jarmoku, aušusníckym službám špaňodolinských baníkov, ručnému zvoneniu na zvony, fujare a terchovskej muzike (prvky vyhlásené v roku 2011) pribudnú čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamander, tradičné bábkarstvo, gajdy a gajdošská kultúra.
Význam i symboliku udalosti podčiarkuje fakt, že v tomto roku Slovenská republika oslavuje 20. výročie vstupu do UNESCO a desiate výročie prijatiaDohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.
Čičmiansky ornament, vo forme štylizovaných geometrických vzorov, sa v najväčšej miere rozvinul v podobe výšivky a ako dekoratívny prvok vonkajších stien zrubových domov. Maľby na domy, inšpirované bohatou tradíciou miestnej výšivky, sa robili bez predkresľovania, spočiatku bielou hlinou, neskôr vápnom. Plnili nielen úžitkovú, ale aj ochrannú funkciu.Vyhlásením časti obce za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1977 čičmianske ornamenty vstúpili do širšieho povedomia ako národno-reprezentatívny prvok.Tradícia salamandrového sprievodu sa datuje od založenia banskoštiavnickej Baníckej akadémie v roku 1762. Pôvodne išlo o vážny a slávnostný pochod študentov a funkcionárov školy pri významných príležitostiach, akými boli prvé fáranie, šachtág, pohreb a pod. Názov sprievodu je odvodený od kľukatého pohybu salamandry škvrnitej. Jeho aktéri totiž prechádzali v rytmickom slede z jednej strany cesty na druhú pripomínajúc jaštericu. V sprievode boli sprítomňované historické udalosti mesta, démonické postavy späté s baníckou prácou a ďalšie osobnosti i figúry spoločenského života Banskej Štiavnice.